| Národný program prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2009 – 2012 |
|
|
1. Úvod Pandémia HIV/AIDS je ľudskou, sociálnou a ekonomickou katastrofou, s ďalekosiahlymi dopadmi na jednotlivcov, spoločnosti a krajiny po celom svete. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) považuje zdravotníctvo za jednu z priorít. Vláda SR považuje zdravie, rovnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a dostupnosť zdravotnej starostlivosti za základné práva každého občana pre plnohodnotný a zmysluplný život. Zachovanie a zlepšovanie zdravia je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť. Vláda SR presadí zvýšenie významu verejného zdravotníctva pre zachovanie zdravia občanov. Národný program prevencie HIV/AIDS (ďalej len „NPP HIV/AIDS“) v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR nadväzuje na predchádzajúce aktivity v boji proti HIV/AIDS v Slovenskej republike a zohľadňuje odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a UNAIDS (Joint United Nations Programme on HIV/AIDS). Základným cieľom NPP HIV/AIDS zostáva obmedzovať šírenie vírusu HIV v Slovenskej republike a zmierňovať dopady nákazy HIV a AIDS v tých častiach spoločnosti, ktorých sa to najviac dotýka. Všetky aktivity musia byť v súlade s cieľmi UNAIDS, založené na princípe ochrany ľudských práv, vedeckých poznatkov, rešpektovať národnú koordináciu a zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti a mimovládnych spoločností v oblasti boja proti HIV/AIDS.
2. HIV/AIDS v Slovenskej republike Sledovanie nákazy HIV/AIDS sa v Slovenskej republike zaviedla už v roku 1985. Výsledky sa sumarizujú a vyhodnocujú mesačne a kvartálne. Osobitne sa sledujú príslušníci ohrozených skupín a s vyššou možnou expozíciou k vírusu. Analyzujú sa výsledky skríningových vyšetrení darcov krvi, tkanív, orgánov a gravidných žien. Vyšetrovanie anti - HIV protilátok je v Slovenskej republike prístupné každému. Ak vyšetrovaná osoba trvá na anonymnom vyšetrení, lekár jej pridelí kódové označenie a je vyšetrená anonymne. Od roku 1985 ku dňu 31. 12. 2008 bola infekcia HIV diagnostikovaná u 273 občanov Slovenskej republiky a u 51 sa vyvinuli klinické príznaky AIDS. Z tohto počtu bolo 225 mužov a 48 žien. Väčšina infekcií HIV v Slovenskej republike bola zaznamenaná v skupine mužov majúcich sex s mužmi. Najvyšší počet ľudí s HIV je vo väčších mestách. Najvyššia kumulatívna incidencia HIV je v Bratislavskom kraji, kde ku koncu roka 2008 dosiahla hodnotu 211,9 na milión obyvateľov. Za posledných osem rokov bol zaznamenaný každoročný nárast počtu potvrdených prípadov HIV. Správne nastavená antiretrovírusová liečba odďaľuje nástup klinických príznakov ochorenia AIDS. Ovplyvňuje vírusovú záťaž organizmu, a tým znižuje infekčnosť prameňa nákazy. V krajinách, ktoré si môžu dovoliť takúto liečbu aplikovať v širšom meradle sa ukazujú štatisticky významné zmeny v poklese prípadov AIDS. I keď sa liečba HIV/AIDS výrazne zlepšila, súčasné liečebné možnosti sú i naďalej obmedzené. Liečbou sa vírus z tela neodstraňuje. Liečba je náročná na spoluprácu lekára s pacientom. Lieky a terapeutické postupy sa môžu meniť a preto je náročná aj z finančného hľadiska. Viaceré spôsoby liečby majú vedľajšie účinky a vzniká rezistencia vírusu na antiretrovírusové lieky. V Slovenskej republike je liečba ľudí žijúcich s HIV/AIDS zabezpečená na troch pracoviskách: v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Správne nastavená liečba je veľmi dôležitá nielen pre ľudí žijúcich s HIV/AIDS, ale aj v prevencii a v spomalení šírenia tohto ochorenia. Slovenská republika patrí zatiaľ medzi krajiny s relatívne nízkym počtom ľudí s HIV/AIDS a infekcia HIV/AIDS tu ešte nenadobudla alarmujúce rozmery. Preto je nevyhnutné pokračovať v účinnej prevencii tohto ochorenia. Mladí ľudia predstavujú kritický článok v zmene dynamiky pandémie HIV/AIDS vo svete nakoľko predstavujú významnú časť z novodiagnostikovaných prípadov HIV. Vzhľadom na stále dospievajúcu novú generáciu je potrebné opakovane vykonávať aktivity spojené so vzdelávaním a výchovou mladých ľudí, aby boli dostatočne informovaní o tom, čo je HIV/AIDS a ako majú chrániť seba a svojich najbližších. HIV má presne definované cesty prenosu a aj preto je v súčasnosti prevencia najdôležitejšou súčasťou boja proti šíreniu HIV.
3. Prehľad doterajších činností v prevencii šírenia infekcie HIV/AIDS Keď sa objavili prvé správy o HIV/AIDS a zároveň aj prvý prípad klinického ochorenia AIDS v Slovenskej republike, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) iniciovalo v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie opatrenia na vykonávanie komplexného sledovania HIV/AIDS v Slovenskej republike. V januári roku 1984 bolo zriadené Národné referenčné laboratórium pre HIV/AIDS. Zároveň so vznikom tohto pracoviska bol pri MZ SR zriadený Poradný zbor hlavného hygienika Slovenskej republiky, ktorého hlavnou úlohou bolo navrhovať a prijímať opatrenia zamerané na spomalenie šírenia infekcie HIV/AIDS v Slovenskej republike. Dňa 15. 10. 1994 MZ SR zriadilo Národné referenčné centrum (ďalej len „NRC“) pre prevenciu HIV/AIDS. V priebehu rokov boli vydávané nasledovné odborné pokyny a usmernenia: - Metodický pokyn na zabezpečenie prevencie a liečby infekcie spôsobenej vírusom ľudskej imunodeficiencie v Slovenskej republike č. HEM-874-1988-B/2-10 zo dňa 16. 3. 1988. - Metodický pokyn na zabezpečenie prevencie a liečby infekcie spôsobenej vírusom ľudskej imunodeficiencie v Slovenskej republike č. HE-736/1990-10 zo dňa 15. 3. 1990. - Odborné usmernenie na zabezpečenie prevencie a liečby infekcie vyvolanej vírusom ľudskej imunodeficiencie v Slovenskej republike č. 2381/1995-A zo dňa 22. 8. 1995. - Odborné usmernenie na zabezpečenie prevencie a liečby infekcie vyvolanej vírusom ľudskej imunodeficiencie v Slovenskej republike, č. 5650/99/A zo dňa 1. 12. 1999. V roku 1988 bol prijatý Program prevencie HIV/AIDS v Československej socialistickej republike a v roku 1994 bol prijatý Komplexný program prevencie nákazy vírusom HIV/AIDS v Slovenskej republike (č. 4335/94-A, zo dňa 11. 12. 1994). Vláda SR uznesením č. 390/1996 zo dňa 4. 6. 1996 vzala do svojho programu aj problematiku prevencie HIV/AIDS. V júli 1996 bola zriadená Národná komisia pre prevenciu HIV/AIDS ako koncepčný a riadiaci orgán komplexnej prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike. Národná komisia pre prevenciu HIV/AIDS v Slovenskej republike vypracovala NPP HIV/AIDS v Slovenskej republike č., SOZO-3602/1997, zo dňa 19. 5. 1997. Dňa 1. 12. 2003 bol vo Vestníku MZ SR publikovaný NPP HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2004 – 2007. Úlohy z neho vyplývajúce sa realizovali pod vedením koordinátora – hlavného hygienika Slovenskej republiky.
4. Organizácia, riadenie a kontrola NPP HIV/AIDS Koordinátorom NPP HIV/AIDS v Slovenskej republike je hlavný hygienik Slovenskej republike, ktorý je zároveň predsedom Národnej komisie pre prevenciu HIV/AIDS. Manažér NPP HIV/AIDS je podpredsedom komisie. Komisia sa riadi vo svojej činnosti štatútom a rokovacím poriadkom. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republike (ďalej len „ÚVZ SR“) koordinuje plnenie úloh a aktivít jednotlivých rezortov a iných organizácií zastúpených v Národnej komisii pre prevenciu HIV/AIDS, vyplývajúcich z NPP HIV/AIDS. Plnenie úloh zabezpečujú členovia Národnej komisie pre prevenciu HIV/AIDS zodpovední za určené rezorty. Komplexná starostlivosť o ľudí s HIV a ľudí žijúcich s AIDS je poskytovaná v zmysle všeobecne platnej legislatívy na úrovni súčasne dostupných poznatkov. Súčasťou komplexnej starostlivosti je zisťovanie vírusovej záťaže a podľa potreby aj zisťovanie rezistencie voči aktuálne podávaným antiretrovírusovým liekom. NPP HIV/AIDS je zameraný na celú populáciu Slovenskej republiky s dôrazom na ohrozené skupiny obyvateľstva, najmä na: · skupiny vo vyššom riziku akvirácie infekcie HIV, ako sú muži majúci sex s mužmi, osoby poskytujúce platené sexuálne služby, injekční užívatelia drog, osoby s prenosnými pohlavnými ochoreniami, ohrozené skupiny z hľadiska etnických, sociálnych, alebo kultúrnych charakteristík, · osoby v rizikových situáciách, napr. osoby cestujúce do oblastí s vysokým výskytom HIV/AIDS, osoby v nápravných zariadeniach, osoby vo vyššom riziku z dôvodov profesionálnych alebo zdravotných, osoby pracujúce v zdravotníctve, príjemcovia krvi, pracovníci erotických, masážnych a tetovacích salónov a pod. Národná komisia pre prevenciu HIV/AIDS každoročne vypracuje a vyhodnotí aktivity v súlade s úlohami NPP HIV/AIDS v Slovenskej republike.
5. Hlavné strategické ciele, úlohy a cesty k ich splneniu Strategickým cieľom vytýčeným 26. Valným zhromaždením Organizácie spojených národov zostáva do roku 2015 docieliť obrat v šírení pandémie AIDS vo svete. Tento náročný cieľ je potrebné dosiahnuť prostredníctvom národných programov. Prevencia HIV/AIDS v Slovenskej republike je zameraná najmä na:
5.1. Znížiť riziko vzniku a šírenia HIV infekcie
5.1.1. Prevencia sexuálneho prenosu HIV a) podpora aktivít vedúcich k partnerskej vernosti b) podpora aktivít bezpečnejšieho sexu c) zabezpečenie dostupnosti a používanie prezervatívov d) zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o osoby s pohlavne prenosnými ochoreniami e) zabezpečenie preventívnych aktivít medzi ľuďmi vo vyššom riziku akvirácie infekcie HIV, medzi mladými ľuďmi a ľuďmi v rizikových situáciách f) podpora a zabezpečenie programov zameraných na sexuálne a reprodukčné zdravie
5.1.2. Prevencia prenosu HIV krvou g) zabezpečenie zásobovania zdravotníckych zariadení bezpečnou krvou ako aj účelné používanie transfúznych prípravkov a krvných derivátov h) zabezpečenie aseptických podmienok pri invazívnych výkonoch, pri ktorých dochádza k porušeniu anatomickej bariéry, vrátane kozmetických výkonov, tetovania a piercingu i) podpora opatrení smerujúcich k bezpečnejšej aplikácii drogy u osôb, ktoré si aplikujú drogy injekčne j) podpora predaja injekčných striekačiek v lekárňach osobám, ktoré si aplikujú drogy injekčne k) zabezpečenie testovania HIV protilátok u osôb, ktoré si aplikujú drogy injekčne
5.1.3. Prevencia vertikálneho prenosu infekcie HIV a) poskytovanie informácií ženám o prevencii HIV infekcie prenášanej perinatálnym spôsobom b) ponúkanie možnosti tehotným ženám vyšetrenie anti-HIV c) podpora programov zameraných na reprodukčné a sexuálne zdravie ľudí žijúcich s HIV
5.2. Znížiť nežiadúce následky, osobný a sociálny dopad HIV infekcie na jednotlivcov a spoločnosť
5.2.1 Zabezpečiť adekvátnu zdravotnú a sociálnu starostlivosť a) zabezpečenie potrebnej komplexnej zdravotnej starostlivosti vrátane liečby ľudí žijúcich s HIV a s AIDS b) zabezpečenie dostupnej komplexnej zdravotnej starostlivosti o osoby s pohlavne prenosnými infekciami
5.2.2. Podporovať akcie a aktivity smerujúce ku zníženiu sociálnych a ekonomických dopadov infekcie HIV/AIDS na spoločnosť a) zvyšovanie informovanosti populácie tak, aby nevznikali diskriminačné postoje spoločnosti resp. tieto obmedzovať b) zabezpečenie legislatívnych predpisov, aby boli v súlade s listinou ľudských práv a slobôd
6. Aktivity na zabezpečenie úloh NPP HIV/AIDS
6.1. Preventívne aktivity Pri uplatňovaní preventívnych aktivít je potrebná spolupráca jednotlivých ministerstiev a mimovládnych organizácií v rámci programov prevencie, vzájomnej informovanosti o aktivitách, príprave a pripomienkovaní výučbových a propagačných materiálov a účasti v pracovných skupinách k projektom. Cieľom tejto spolupráce má byť jednotnosť v prezentovaní a podávaní informácií verejnosti so zárukou vzájomného rešpektu jednotlivých skupín obyvateľstva. Preventívne aktivity v Slovenskej republike koordinuje Národná komisia pre prevenciu HIV/AIDS.
Aktivita č. 1
Aktivita č. 2
Aktivita č. 3
Aktivita č. 4
Aktivita č. 5
Aktivita č. 6
Aktivita č. 7
Aktivita č. 8
Aktivita č. 9
Aktivita č. 10
Aktivita č. 11
Aktivita č. 12
Aktivita č. 13
Aktivita č. 14
Aktivita č. 15
Aktivita č. 16
Aktivita č. 17
6.2. Testovanie, poradenstvo, sledovanie
Aktivita č. 1
Aktivita č. 2 Termín: Priebežne do 31. 12. 2012
Aktivita č. 3
Aktivita č. 4
Aktivita č. 5
6.3. Liečba a starostlivosť o osoby s HIV/AIDS
Aktivita č. 1
Aktivita č. 2
Aktivita č. 3
Aktivita č. 4 Aktivita č. 5
|
| Posledná úprava Štvrtok, 03 December 2009 13:21 |
