Kedy a ako si sa dozvedela, že máš HIV?
Bolo to v roku 2005, keď mi robili testy na HIV v tehotenstve. Vôbec,
ale vôbec som to netušila, ani vo sne by ma to nenapadlo.

Aká bola prvá vec, ktorú si urobila, keď si sa to dozvedela?
Plakala som.. Stále sa mi chcelo plakať. Bála som sa, čo bude. A
dávala som si udalosti z minulosti do súvisu..

Ako si sa s tým vyrovnala? Čo ti pomohlo? Čo ti pomáha?
Pomohol mi môj manžel, ktorý to veľmi dobre prijal. Silu mi dodáva
moje dieťa. Snažím sa na to nemyslieť. Veľmi mi pomáha
komunikácia s ľuďmi, ktorí sú na tom rovnako.

Pamätáš sa, komu prvému si to povedala?
Manžel sa to dozvedel rovno so mnou. Prvej som to napísala kamarátke
v liste, a tiež som to musela povedať jednému kamarátovi.

Aká bola reakcia?
Manžel ma podržal, kamarátka plakala a kamoš išiel na testy :) (dopadli našťastie dobre aj pre neho aj pre manžela)

Máš podporu svojej rodiny?
Nikto z rodiny to nevie. Nemôžem im to povedať. Asi by to neuniesli.

Ako si myslíš, že Ťa HIV zmenilo?
Asi ma nezmenilo. Alebo áno?

Čo by si odkázala tým, ktorí stigmatizujú ľudí žijúcich s HIV?
Môže sa to stať každému. Ale na jednej strane možno aj chápem,
že nechápu.

Čo by si odkázala tým, ktorí sa práve dozvedeli, že majú HIV?
S mnohými zlými vecami sa dá vyrovnať a toto je jednou z nich. Treba
nejaký čas na pochopenie, že život sa vôbec nekončí a že možno
iba začal.

Kedy a ako si sa dozvedel, že máš HIV?
Bolo to v roku 2009, po príchode z dovolenky. Ochorel som  a keďže to bola exotická destinácia, okrem iných možnosti som sa nechal testovať na HIV.

Aká bola prvá vec, ktorú si urobil, keď si sa to dozvedel?
Už sa nepamätám, ale myslím, že to so mnou nič neurobilo. Prejavilo sa to až neskôr, post traumatický stres zrejme :)

Ako si sa s tým vyrovnal? Čo ti pomohlo? Čo ti pomáha?
Snažím sa žiť naplno a zdravo, šport, práca, záľuby ma držia a tiež filozofia, že nie ja som sa nakazil, ale HIV sa nakazil mnou :)
Život prinesie všeličo, úspechy, pády, sklamania, radosť, hlavné je sa z toho všetkého nepo...

Pamätáš sa, komu prvému si to povedal?
Rodina...

Aká bola reakcia?
Pozitívna, rodina drží spolu, napriek všeličomu.

Máš podporu svojej rodiny?
Áno, je dobré ak človek vie, že rodina ho drží, chápem, že mnohí nemajú to šťastie. Tento fakt si veľmi vážim.

Ako si myslíš, že Ťa HIV zmenilo?
Myslím, že k lepšiemu, viac sa teším, beriem veci s nadhľadom, menej sa stresujem a ak to čo len trocha ide, smejem sa :) Možno nie navonok, ale vnútorne :)

Čo by si odkázal tým, ktorí stigmatizujú ľudí žijúcich s HIV?
Nič, všetko sa v živote vracia. Aby raz niekto nestigmatizoval ich alebo ich blízkych...HIV sa týka každého.

Čo by si odkázal tým, ktorí sa práve dozvedeli, že majú HIV?
To je ťažké, každá diagnóza so sebou prináša strach a obavy. Nebojte sa, dbajte o svoje zdravie a nemyslite na to. Nájdite si par záľub, činností, nových priateľov... HIV nie je žiadna tragédia, aj keď sa tak prezentuje.

HIV+ som 23 rokov, antiretrovírusovú liečbu užívam 16 rokov a napriek tomu (alebo práve preto?) stále žijem a rád. Samozrejme že to nie je úplne bez problémov, ale o tom je život. HIV+ som získal od môjho bývalého, ktorému to zistili na kontrole syfilisu, následne som išiel na testy a boli pozitívne. Bol som v hroznom šoku, bolo to v úplne inej situácii a jediná perspektíva a istota tejto dg bola istá smrť do 5 rokov. Asi som sa vtedy hrozne ožral, nedokázal som inak reagovať. Vyrovnával som sa s tým ťažko a dlho, vzájomná pomoc s mojím bývalým ma držala nad vodou. Keď po 7 rokoch zomrel, myslel som že nedokážem žiť ďalej, nikomu neprajem zažiť smrť milovanej osoby, ale čas všetko zahojí, len zabudnúť sa to nedá (podotýkam že zomrel začiatkom roku 1994, kedy ešte nebola účinná liečba).

Dnes som už vcelku v pohode a veľmi mi pomáha otvorená komunikácia o HIV v OZ Odyseus i noví kamaráti, ktorých som tu našiel. Prvá, komu som to oznámil, bola veľmi neskoro moja kamarátka, ktorá reagovala úplne perfektne a odvtedy je náš vzťah ešte lepší. Vlastne som to povedal iba zopár kamarátom o ktorých som vedel, že to pochopia. Svojej rodine som to zatiaľ neoznámil, ani sa nechystám. Aj keď som s HIV+ už vyrovnaný, určite mi to vzalo aspoň polovicu môjho životného optimizmu.

Zatiaľ som sa nestretol s negatívnou reakciou okolia, myslím že je to nesprávne, veď kto má právo súdiť? Tým, ktorí sa práve dozvedeli, že sú pozitívni, odkazujem aby nezúfali a prišli na pozitívne stretnutia, kde o HIV hovoríme, treba sa o tom rozprávať, získať potrebné informácie, ktoré sú dnes dostupné a neuzatvárať sa do seba. Nie je to nič veselé, ale zároveň dnešná situácia ponúka riešenia, východiská a nádej a to je super, to mi verte, viem o čom hovorím.